Písanie je pre mňa spôsob ako zachytiť myšlienky , emócie a momenty , ktoré sa nie vždy dajú povedať nahlas , preto ich píšem . Filip Ryša
Možno práve ty
si ten typ človeka,
ktorý príde nečakane…
a aj obyčajný deň zrazu začne dávať väčší zmysel.
Nie kvôli veľkým slovám.
Ani kvôli dokonalosti.
Ale kvôli tomu zvláštnemu pokoju,
ktorý človek cíti,
keď sa pri niekom nemusí hrať na niečo viac.
Vieš,
dnes sa ľudia poznajú rýchlo.
Pár správ.
Pár fotiek.
Pár pekných viet.
Ale nájsť niekoho,
pri kom sa ti spomalí hlava
a zrýchli srdce zároveň…
to už je rarita.
A možno láska ani nie je o tom,
nájsť perfektného človeka.
Možno je len o tom,
nájsť niekoho,
pri kom sa ti bude páčiť verzia seba samého,
ktorou sa stávaš.
Lebo niektorí ľudia
v nás nevytiahnu chaos.
Niektorí z nás vytiahnu svetlo.
Lekcia bolesti - Báseň z knihy
Niekedy sa učíš nie tým,
že miluješ…
ale že musíš odísť.
Niekedy ťa zachráni nie kto ostane,
ale ten, koho už viac nepočúvaš.
Ticho ťa naučí počúvať.
Bolesť ťa naučí chrániť.
A keď pochopíš,
že nie každý, koho pustíš k srdcu,
tam patrí…
Vtedy…
si vyhral.
Keď sa stretnú dvaja ľudia v správny čas,
aj obyčajný deň zrazu žiari zas.
Úsmev má teplo, čo zahreje dlaň,
a človek prvýkrát necíti klam.
Nie je to o kráse, čo vidí svet,
ale o tom, kto ti rozžiari každý deň.
Kto pri tebe stojí, keď padá noc tmavá,
a z tichých chvíľ spomienka vstáva.
Sú pohľady, čo povedia viac než hlas,
a dotyky, čo zastavia čas.
Dve duše si sadnú bez veľkých slov,
akoby sa poznali už stovky rokov.
Možno láska nie je len krásny sen,
čo ráno zmizne ako studený tieň.
Možno je o tom nájsť správny smiech,
čo ti vráti pokoj do všetkých únavných dní.
A keď raz nájdeš človeka, čo ti rozumie zas,
pochopíš, že nie všetko ničí čas.
Niektorí prídu len na krátky okamih,
a iní ti navždy zmenia vnútro sŕdc.